ESP (Electronic Stability Programme)

Elektronický stabilizačný systém ESP pomáha vodičovi predchádzať vzniku šmyku, prípadne pomôcť s jeho vyrovnaním. Najznámejším príkladom elektronického stabilizačného systému je ESP. Dnes existuje veľa rôznych výrobcov a značiek, princíp funkcie je však založený na rovnakej myšlienke.

Jeden z prvých a zároveň najviac využívaných elektronických stabilizačných systémov nesie označenie ESP. Skratka ESP pochádza z anglického Electronic Stability Programme čo v preklade znamená elektronický stabilizačný program. Systém ESP prostredníctvom zásahov do riadenia pomáha zvládnuť niektoré kritické situácie, ktoré môžu pri jazde nastať. Ak je zistený nestabilný stav jazdných vlasťou vozidla, dôjde k samočinné aktivácii ESP. ESP prostredníctvom riadených brzdných zásahov vozidlo stabilizuje. K svojej funkcii využíva ESP aj ďalšie elektronické systémy podvozku ako ABS a protišmykové systémy .

Systém ESP umožňuje využitie jazdných vlastností až na samú hranicu fyzikálnych zákonov, tým prispieva k všeobecnému zvýšeniu aktívnej bezpečnosti . Zo štatistík vyplýva, že keby všetky vozidlá boli vybavené ESP, zabránilo by sa zhruba desatine dopravných nehôd. Systém ESP vyhodnocuje až 30 krát častejšie ako vodič stav jazdnej stability av prípade potreby okamžite zasahuje.

Princíp:

Aby mohlo v kritickej situácii ESP správne reagovať, musí poznať odpovede na dve základné otázky. Kam vodič vozidlo smeruje a kam vozidlo naozaj ide? Pre zodpovedanie týchto otázok je systém vybavený celou radou snímačov. Snímač natočenia volantu a snímača otáčok všetkých kolies zodpovie prvú otázku, kam vodič vozidlo smeruje. Odpoveď na druhú otázku, kam vozidlo skutočne jede, pomáha zistiť merač priečneho zrýchlenia a momentu zotrvačnosti podľa zvislej osi vozidla. Na základe týchto hodnôt systém môže porovnať požadovanú dráhu vozidla sa skutočnou. Ak sa hodnoty líšia, systém vyhodnotí situáciu ako kritickú a zasiahne.

Cielenými brzdnými zásahmi vytvoria ESP opačný otáčavý moment, než je moment, ktorý vozidlo dostal do šmyku. Pri nedotáčavé šmyku systém pribrzdí zadné koleso na vnútornej strane zákruty a zníži ťah motora. V druhom prípade, teda pri pretáčavom prejazde zákrutou, systém ESP pribrzdí koleso na vonkajšej strane zákruty, opäť vykoná zásah do riadenia motora a prípadne aj automatické prevodovky.

Týmto spôsobom systém ESP vyrovnáva vznikajúce šmyk. Princíp vyrovnania nevyžaduje priame zásahy do riadenia. V skutočnosti sa blíži spôsobu, ktorým sú riadené pásové vozidlá.

Uvažujme najprv vozidlo bez ESP. Vodič sa vyhýba predmetu na vozovke, a preto najprv trhne volantom doľava a následne doprava. Po tomto vyhýbacom manévri sa zadná časť vozidla pohybuje rýchlejšie a vozidlo sa dostáva do šmyku. Otáča sa okolo zvislej osi a pre vodiča je neovládateľné.

Teraz rovnaká situácia v prípade vozidla vybaveného ESP. Vodič opäť prudko stáča volant doľava a snažia sa prekážke vyhnúť. Vďaka signálom prichádzajúcim z čidiel rozpozná systém ESP, že vozidlo sa dostáva do nestabilného stavu a začína zasahovať do riadenia. Najprv podporí zatočení vozidla pribrzdením ľavého zadného kolesa. Kým auto ešte zatáča doľava, strháva vodič volant doprava s cieľom navrátiť vozidlo do pôvodného smeru. ESP pribrzdí pravé koleso, a tým podporí zatočení doprava. Zadné kolesá sa otáčajú voľne, a tým zaisťujú vytvorenie optimálnej stranové vodiace sily.

Aby sa zabránilo vybočenie zadnej časti vozidla pri navrátení sa späť do pôvodného jazdného pruhu, pribrzdí ESP ľavé predné koleso. Vo zvlášť kritickej situácii môže dôjsť k úplnému zablokovaniu kolesa, aby došlo k obmedzeniu bočné vodiace sily na prednej náprave ( Kammův kruh trenie ). Po ukončení všetkých nestabilných stavov ukončuje ESP svoju činnosť.

História:

Objavenie a následné zavedenie ESP znamenalo v automobilovom priemysle prevratný pokrok. Obdobná situácia nastala kedysi pri zavedení ABS . Prvým vozidlom, ktorý bol vybavený systémom ESP, sa stal v roku 1995 Mercedes E novej generácie. Cena nového systému však bola pre všeobecné nasadenie príliš vysoká. Kvôli nezdařilému testu švédskych novinárov v roku 1997 sa však ESP rýchlo dostalo do výbavy aj vozidiel nižších tried. Pri onom testu nového Mercedesu triedy A si automobil nedokázal poradiť s tzv losí testom a prevrátil sa . To vzbudilo veľa kritiky. Aby značka Mercedes nestratila kredit, začala vybavovať aj tieto lacnejšie modely systémom ESP. Nemalou mierou sa o existencii ESP zaslúžila aj firma BOSCH, ktorá sa zaoberá vývojom týchto a podobných elektronických systémov a zároveň je jeho najväčším výrobcom. V súčasnosti sa systém ESP uplatňuje v každom treťom vozidle vyrobenom v Európe.

Čo ste nevedeli:

ESP bude povinné
Európska únia (EÚ) chce urobiť zo stabilizačného systému povinnú súčasť výbavy nových áut. Počnúc rokom 2014 by mali všetky nové autá vyrobené v Európe disponovať elektronickým stabilizačným systémom, rozhodla o tom Európska komisia. Nedávny výskum preukázal, že stabilizácii má iba 42% áut, predaných na území EÚ. Spravidla sa jedná o väčšie a drahšie autá.